Erasmus, na ktorý nikdy nezabudnem – zápisky z výpravy v podaní Sofii z 9.bé.

Erasmus, na ktorý nikdy nezabudnem – zápisky z výpravy v podaní Sofii z 9.bé.

Nikdy som si nemyslela, že Erasmus bude až taký dobrý, že hneď, ako prídeme domov,

budem chcieť ísť naspäť. Chýbajú mi ľudia, s ktorými som tam bola a zažila všetky tie

nezabudnuteľné zážitky. Ale poďme si to trochu priblížiť. Ako sme sa učili, zabávali a hlavne

si užívali každý jeden deň.

Deň cesty

Boli sme rozdelení do dvoch áut. V jednom aute bola pani učiteľka a v druhom pán učiteľ, s

ktorým som sedela aj ja. Cesta trvala približne tri hodiny. Keď sme prišli do Písku, zostali

sme prekvapení. Takmer každá domácnosť mala nejaké zviera – kravu, ovcu alebo kozu.

Bývali sme v dvojposchodovej chate v areáli Oasis. V areáli sa nachádzala chata a penzión.

Hneď po príchode sme sa všetci vybalili a išli na večeru. Večer sme mali pokojný a postupne

sme sa začali spoznávať.

Prvý deň – Prvýkrát v škole

Do školy sme išli pešo dole kopcom. Celkovo sme prešli asi dva kilometre. Privítali nás v

triede 9. A, kde sme spoznali úžasných ľudí. Najprv sme si však mysleli, že sa s nami

nebudú chcieť rozprávať. Začali sme predstavovaním nášho mesta, Slovenska a dvanástich

členov našej výpravy. Aj oni nám predstavili svoje okolie a dedinu. Potom sme išli na obed do

ich školskej jedálne. Obed bol dobrý, ale náš je lepší. Po obede sme sa vrátili na chatu a

následne sme utekali na vlak do poľského Tešína. Navštívili sme čarovnú kaviareň, takzvanú

kaviareň Harryho Pottera. Keď sme sa vrátili, mali sme na chate voľno a hlavne veľa zábavy.

Druhý deň – Ostrava

Druhý deň sme skoro ráno vyrazili do Ostravy spolu so zmiešanými triedami. Cestovali sme

približne hodinu. Navštívili sme interaktívne múzeum, ktoré bolo veľmi zaujímavé a zábavné.

Počas návštevy sme sa s niektorými českými žiakmi spoznali ešte viac. V múzeu sme mali

prednášku o statickom tlaku a ponorkách. Vyskúšali sme si simulátory riadenia auta a

kamióna, ale aj viacero ďalších trenažérov. Po návšteve múzea sme sa za odmenu vybrali

do nákupného centra a následne vlakom späť. Cesta trvala približne rovnako dlho ako cesta

tam. Keď sme prišli na chatu, čakali nás večera a večerné aktivity. Jedna z nich bola

zameraná na premýšľanie a na to, ako pozorne sme v múzeu počúvali. Našou úlohou bolo

nakresliť pôdorys celého múzea. Okrem toho sme sa pripravovali na Erasmus Day.

Tretí deň – Erasmus Day

Tretí deň sa na škole konal Erasmus Day. Česi si pre nás, Slovákov, pripravili rôzne

zaujímavé aktivity. Napríklad sme sa učili ich nárečie, ktoré nazývajú "po našimu". Zo

všetkého som si zapamätala hlavne "No i?", čo znamená "Ako sa máš?". Hneď po škole sme

autobusom vyrazili do Jablunkova, kde sme navštívili múzeum zamerané na históriu, kultúru

a okolie tohto regiónu. Potom nás čakala ďalšia aktivita. Museli sme vylúštiť tajničku, ktorej

jednotlivé časti boli rozmiestnené po celom múzeu. Všetci sme ju úspešne vyriešili, pretože

sme pozorne počúvali a všímali si detaily. Za odmenu sme išli do cukrárne.

Štvrtý deň – Olomouc a nečakané stretnutie

Aj štvrtý deň sme cestovali skoro ráno, ale tentoraz nie do Ostravy, ale do Olomouca spolu

so siedmakmi. Mesto bolo veľmi historické a zaujímavé. Absolvovali sme prechádzku, počas

ktorej nám český pán učiteľ rozprával o jeho histórii a pamiatkach. Popritom nám kládol

rôzne otázky. Za každú správnu odpoveď sme dostali mincu a ten, kto ich na konci nazbieral

najviac, vyhral.

Bolo to super! Na konci prehliadky sme išli do reštaurácie, kde si niektorí z nás dali tradičnú

sviečkovú. Samozrejme, nechýbala ani návšteva nákupného centra. Tá však bola tentoraz

trochu iná. Stretli sme tam totiž Luciu Bílú s jej synom a manželom! Bolo to brutálne a

nečakané! Keď sme sa vrátili na chatu, konečne sme si trochu oddýchli.

Piaty deň – Prvá turistika

Piaty deň sme sa vybrali na túru. Nebola veľmi náročná, ale pomerne dlho sme šliapali do

kopca. Keď sme dorazili do cieľa, čakala nás tam chata, kde sme si dali kofolu a hranolky.

Cestou dole sme sa veľa smiali a rozprávali s dievčatami z Česka. K tomuto dňu nemám

veľmi čo dodať. Všetci sme boli unavení, ale ešte sme netušili, čo nás čaká na druhý deň.

Okrem turistiky sme robili rôzne spoločné aktivity a dokonca sme tancovali spoločenské

tance.

Šiesty deň – Z jednej krajiny do druhej

Šiesty deň sme sa vybrali na ďalšiu túru, ktorá bola ešte zaujímavejšia. Chvíľu sme boli v

Poľsku, potom v Česku, potom zase v Poľsku a opäť v Česku, až sme sa nakoniec dostali k

Trojmedziu. Je to miesto, kde sa stretávajú hranice troch štátov – Slovenska, Česka a

Poľska. Tam nás čakala aktivita, pri ktorej sme mali vytvoriť spoločný dialóg v každom z

týchto troch jazykov. Následne sme išli na obed, kde si každý mohol vybrať jedlo podľa

vlastnej chuti. Večer sme sa vrátili na chatu poriadne unavení. Väčšina z nás išla spať

pomerne skoro, pretože nás na ďalší deň čakal ďalší program.

Siedmy deň – Zaslúžený oddych

Siedmy deň sme išli do wellness centra, kde sme si to všetci naplno užili. Niekto išiel do

sauny, niekto na tobogany a niekto si len tak oddýchol v bazéne. Po kúpaní sme sa vybrali

na pizzu, ktorá bola vynikajúca. Keď sme sa vrátili na chatu, začali sme pripravovať aktivity

pre českých žiakov, ktoré ich čakali nasledujúci deň.

Ôsmy deň – Výmena úloh a rozlúčka

Ôsmy deň sme si počas prestávok vymenili úlohy. Tentoraz sme aktivity pripravovali my pre

Čechov. Postupne prechádzali jednotlivými stanovišťami, plnili naše úlohy a všetci sme sa pri

tom veľa zabávali a smiali. Neskôr sme sa zúčastnili aj na ich vyučovaní. Ja som si vybrala

telesnú výchovu a chémiu. Na telesnej výchove som si všimla, že ju majú trochu inú ako my.

Zaujímavá bola aj chémia. V niektorých témach boli trochu pozadu, pretože to, čo sa učili

oni, sme my preberali možno už minulý rok. Treba však povedať, že oni majú chémiu až od

ôsmeho ročníka. Po návrate na chatu nás čakala rozlúčka. Navzájom sme si písali

venovania do diárov a užívali si posledné spoločné chvíle.

Posledný deň – Cesta domov

V posledný deň sme si už všetci uvedomovali, že nastal čas ísť domov. Učitelia sa nám cestu

snažili ešte trochu predĺžiť, a tak sme sa zastavili v Múzeu drotárstva. Samozrejme, nesmela

chýbať ani zastávka v Mekáči v Žiline. Keď sme konečne dorazili do Komárna, stále sme

dúfali, že učitelia povedia, že sa vraciame späť. Ale nepovedali. Škoda. Tento Erasmus bol

jednoducho úžasný. Spoznala som skvelých ľudí, zažila množstvo nezabudnuteľných chvíľ a

odniesla si spomienky, na ktoré budem ešte veľmi dlho spomínať. A keby sa ma niekto

opýtal, či by som si to chcela zopakovať, ani by som nestihla odpovedať a už by som mala

zbalený kufor.

Autor. Sofia Řádová, 9.b