Ako sa učí vonku?“

Erasmus, na ktorý nikdy nezabudnem – zápisky z výpravy v podaní Sofii z 9.bé.
Nikdy som si nemyslela, že Erasmus bude až taký dobrý, že hneď, ako prídeme domov,
budem chcieť ísť naspäť. Chýbajú mi ľudia, s ktorými som tam bola a zažila všetky tie
nezabudnuteľné zážitky. Ale poďme si to trochu priblížiť. Ako sme sa učili, zabávali a hlavne
si užívali každý jeden deň.
Deň cesty
Boli sme rozdelení do dvoch áut. V jednom aute bola pani učiteľka a v druhom pán učiteľ, s
ktorým som sedela aj ja. Cesta trvala približne tri hodiny. Keď sme prišli do Písku, zostali
sme prekvapení. Takmer každá domácnosť mala nejaké zviera – kravu, ovcu alebo kozu.
Bývali sme v dvojposchodovej chate v areáli Oasis. V areáli sa nachádzala chata a penzión.
Hneď po príchode sme sa všetci vybalili a išli na večeru. Večer sme mali pokojný a postupne
sme sa začali spoznávať.
Prvý deň – Prvýkrát v škole
Do školy sme išli pešo dole kopcom. Celkovo sme prešli asi dva kilometre. Privítali nás v
triede 9. A, kde sme spoznali úžasných ľudí. Najprv sme si však mysleli, že sa s nami
nebudú chcieť rozprávať. Začali sme predstavovaním nášho mesta, Slovenska a dvanástich
členov našej výpravy. Aj oni nám predstavili svoje okolie a dedinu. Potom sme išli na obed do
ich školskej jedálne. Obed bol dobrý, ale náš je lepší. Po obede sme sa vrátili na chatu a
následne sme utekali na vlak do poľského Tešína. Navštívili sme čarovnú kaviareň, takzvanú
kaviareň Harryho Pottera. Keď sme sa vrátili, mali sme na chate voľno a hlavne veľa zábavy.
Druhý deň – Ostrava
Druhý deň sme skoro ráno vyrazili do Ostravy spolu so zmiešanými triedami. Cestovali sme
približne hodinu. Navštívili sme interaktívne múzeum, ktoré bolo veľmi zaujímavé a zábavné.
Počas návštevy sme sa s niektorými českými žiakmi spoznali ešte viac. V múzeu sme mali
prednášku o statickom tlaku a ponorkách. Vyskúšali sme si simulátory riadenia auta a
kamióna, ale aj viacero ďalších trenažérov. Po návšteve múzea sme sa za odmenu vybrali
do nákupného centra a následne vlakom späť. Cesta trvala približne rovnako dlho ako cesta
tam. Keď sme prišli na chatu, čakali nás večera a večerné aktivity. Jedna z nich bola
zameraná na premýšľanie a na to, ako pozorne sme v múzeu počúvali. Našou úlohou bolo
nakresliť pôdorys celého múzea. Okrem toho sme sa pripravovali na Erasmus Day.
Tretí deň – Erasmus Day
Tretí deň sa na škole konal Erasmus Day. Česi si pre nás, Slovákov, pripravili rôzne
zaujímavé aktivity. Napríklad sme sa učili ich nárečie, ktoré nazývajú "po našimu". Zo
všetkého som si zapamätala hlavne "No i?", čo znamená "Ako sa máš?". Hneď po škole sme
autobusom vyrazili do Jablunkova, kde sme navštívili múzeum zamerané na históriu, kultúru
a okolie tohto regiónu. Potom nás čakala ďalšia aktivita. Museli sme vylúštiť tajničku, ktorej
jednotlivé časti boli rozmiestnené po celom múzeu. Všetci sme ju úspešne vyriešili, pretože
sme pozorne počúvali a všímali si detaily. Za odmenu sme išli do cukrárne.
Štvrtý deň – Olomouc a nečakané stretnutie
Aj štvrtý deň sme cestovali skoro ráno, ale tentoraz nie do Ostravy, ale do Olomouca spolu
so siedmakmi. Mesto bolo veľmi historické a zaujímavé. Absolvovali sme prechádzku, počas
ktorej nám český pán učiteľ rozprával o jeho histórii a pamiatkach. Popritom nám kládol
rôzne otázky. Za každú správnu odpoveď sme dostali mincu a ten, kto ich na konci nazbieral
najviac, vyhral.
Bolo to super! Na konci prehliadky sme išli do reštaurácie, kde si niektorí z nás dali tradičnú
sviečkovú. Samozrejme, nechýbala ani návšteva nákupného centra. Tá však bola tentoraz
trochu iná. Stretli sme tam totiž Luciu Bílú s jej synom a manželom! Bolo to brutálne a
nečakané! Keď sme sa vrátili na chatu, konečne sme si trochu oddýchli.
Piaty deň – Prvá turistika
Piaty deň sme sa vybrali na túru. Nebola veľmi náročná, ale pomerne dlho sme šliapali do
kopca. Keď sme dorazili do cieľa, čakala nás tam chata, kde sme si dali kofolu a hranolky.
Cestou dole sme sa veľa smiali a rozprávali s dievčatami z Česka. K tomuto dňu nemám
veľmi čo dodať. Všetci sme boli unavení, ale ešte sme netušili, čo nás čaká na druhý deň.
Okrem turistiky sme robili rôzne spoločné aktivity a dokonca sme tancovali spoločenské
tance.
Šiesty deň – Z jednej krajiny do druhej
Šiesty deň sme sa vybrali na ďalšiu túru, ktorá bola ešte zaujímavejšia. Chvíľu sme boli v
Poľsku, potom v Česku, potom zase v Poľsku a opäť v Česku, až sme sa nakoniec dostali k
Trojmedziu. Je to miesto, kde sa stretávajú hranice troch štátov – Slovenska, Česka a
Poľska. Tam nás čakala aktivita, pri ktorej sme mali vytvoriť spoločný dialóg v každom z
týchto troch jazykov. Následne sme išli na obed, kde si každý mohol vybrať jedlo podľa
vlastnej chuti. Večer sme sa vrátili na chatu poriadne unavení. Väčšina z nás išla spať
pomerne skoro, pretože nás na ďalší deň čakal ďalší program.
Siedmy deň – Zaslúžený oddych
Siedmy deň sme išli do wellness centra, kde sme si to všetci naplno užili. Niekto išiel do
sauny, niekto na tobogany a niekto si len tak oddýchol v bazéne. Po kúpaní sme sa vybrali
na pizzu, ktorá bola vynikajúca. Keď sme sa vrátili na chatu, začali sme pripravovať aktivity
pre českých žiakov, ktoré ich čakali nasledujúci deň.
Ôsmy deň – Výmena úloh a rozlúčka
Ôsmy deň sme si počas prestávok vymenili úlohy. Tentoraz sme aktivity pripravovali my pre
Čechov. Postupne prechádzali jednotlivými stanovišťami, plnili naše úlohy a všetci sme sa pri
tom veľa zabávali a smiali. Neskôr sme sa zúčastnili aj na ich vyučovaní. Ja som si vybrala
telesnú výchovu a chémiu. Na telesnej výchove som si všimla, že ju majú trochu inú ako my.
Zaujímavá bola aj chémia. V niektorých témach boli trochu pozadu, pretože to, čo sa učili
oni, sme my preberali možno už minulý rok. Treba však povedať, že oni majú chémiu až od
ôsmeho ročníka. Po návrate na chatu nás čakala rozlúčka. Navzájom sme si písali
venovania do diárov a užívali si posledné spoločné chvíle.
Posledný deň – Cesta domov
V posledný deň sme si už všetci uvedomovali, že nastal čas ísť domov. Učitelia sa nám cestu
snažili ešte trochu predĺžiť, a tak sme sa zastavili v Múzeu drotárstva. Samozrejme, nesmela
chýbať ani zastávka v Mekáči v Žiline. Keď sme konečne dorazili do Komárna, stále sme
dúfali, že učitelia povedia, že sa vraciame späť. Ale nepovedali. Škoda. Tento Erasmus bol
jednoducho úžasný. Spoznala som skvelých ľudí, zažila množstvo nezabudnuteľných chvíľ a
odniesla si spomienky, na ktoré budem ešte veľmi dlho spomínať. A keby sa ma niekto
opýtal, či by som si to chcela zopakovať, ani by som nestihla odpovedať a už by som mala
zbalený kufor.
Autor. Sofia Řádová, 9.b
JAK to Siuntio
Sme späť! Takmer 10 plných dní vo Fínsku, z toho 5 školských dní na škole v Siuntio s fínskymi
rovesníkmi vo fínskych rodinách ubehlo ako voda. Téma nášho projektu: Ako sa učí vonku ? sa
pretavila do reality. Od pondelka do piatku, čas plný nových nápadov, myšlienok či inšpirácií. Naše
pondelňajšie predstavenie v školskej aule malo úspech. Už sme neboli neznáme tváre zo Slovenska a
cez prestávky na chodbách pribúdali pozdravy od fínskych žiakov a učiteľov. Spoločné varenie s
našimi rovesníkmi sa páčilo hlavne nám, u nás takéto hodiny nemáme, takže naše spoločné špagety
chutili výborne. V našom pláne spoločných aktivít nasledovala návšteva miestnej vápencovej bane
v Lohji, v ktorej sa spája minulosť so súčasnosťou. Táto baňa je stále v prevádzke a je v nej najhlbší
výťah, ktorý siaha do hĺbky až 300 metrov. Poobedie patrilo hrám a zábave na pobreží: kto vydrží v
stojke na rukách najdlhšie, najkrajšia stojka na Instagram, skupinové mlynské kolesá na pobrežnom
piesku, ako a s kým sa posadiť na hojdačku nech sa dá hojdať…. Nasledujúci deň sa niesol v znamení
outdoorových aktivít v prírode. Tu sa naskytol priestor vidieť, aké aktivity robia fínski žiaci v prírode.
Aktivity boli zamerané na poznávanie prírody, pohybové aktivity a ako podať prvú pomoc pri úrazoch
v prírode. Aktivity sme robili spolu, niečo sme odkukali, niečo doplnili, prerobili, ale hlavne sme
chceli vymyslieť naše vlastné aktivity pre fínske deti, ktoré sme si naplánovali na nasledujúci deň.
Menšia zmena programu našu snahu odsunula až na poobedie. Prednosť dostala návšteva miestnej
súkromnej farmy. Niektorí z nás stáli na obrovskom stroji po prvý raz. Po príchode späť do školy
prišli na rad naše aktivity: zlatá brána, pravda či lož, uhádni zviera, kráľ basketbalového koša.
Jednoduché zábavné aktivity v trvaní od 5 - 8 minút vhodné na prestávky. Škoda, že koniec
vyučovania prišiel tak rýchlo a tým aj posledné popoludnie v Siuntio. Prišiel čas na rozlúčku, na malé
spoločné spomienky či plány do budúcna, vrelé stisnutie rúk a sem-tam sa objavila i slzička. Tak
dovidenia a možno niekedy nabudúce, moi, moi Siuntio!
Siuntio To JAK
Práca na projektoch Erasmus+ na našej škole pokračuje. Od 27. 4. do 1. 5. 2026 sme mali týždeň
medzinárodnej spolupráce so žiakmi z fínskej školy v Siuntiu. Za fínsku stranu prišlo k nám 7 žiakov
spolu s 2 učiteľmi. Za našich sa do projektu zapojilo 14 žiakov – výber od 7. ročníka až po 9. ročník.
Nosnou témou našej práce bol udržateľný spôsob života v povodí rieky Dunaj. Začali sme obhliadkou
školy, mesta a Pevnosti. Ďalšie dni mali športovejší ráz – Veľký Lél, Kelemantia, Patince a
prečerpávacia stanica, ktoré sme zvládli na bicykloch. Nasledovala exkurzia v Dropie, účasť na
medzinárodnom pouličnom behu Komárom – Komárno a posledný deň sme strávili v uliciach mesta –
na Komárňanských dňoch. Týždeň nabitý aktivitami, počasie ako vyšité a veľké ĎAKUJEM patrí našim
rodičom – hosťovským rodinám: rodina Vojtová, Palková, Poláková, Schmelhaus, Ősziová, ktoré
vytvorili dočasný domov pre "našich" žiakov. Bez ich pomoci by to nešlo. Okrem programu v škole sa
im venovali naplno. Úsmev a spokojnosť na tvárach žiakov hovoria za všetko. Ešte raz ĎAKUJEME.
J. Makovník, A. Kamocsaiová
Prípravná návšteva
Koleso projektov ,,Erasmus + ,, sa na našej škole naplno rozbehlo. Prípravná návšteva trvala 3
hektické dni bláznivého šprintu. Štart: letisko Viedeň, 20.4., 5:45, Helsinky, Siuntio, Helsinky , cieľ:
letisko Viedeň, 22. 4., 18:55. Medzi tým návšteva prijímajúcej školy v Siuntiu, obhliadka okolia,
možnosti kúpy čohosi pod zub, výlet k jazeru, rozhovory s fínskymi učiteľmi a žiakmi, spoločné
varenie slovenských šúľancov, rýchla ochutnávka centra Helsínk, prieskum verejnej dopravy a to
všetko presiaknuté obrovskou chuťou na poriadnu presso kávu.
Zvuk budíka na telefóne hlási nástup späť do našej školy J. A. Komenského v Komárne .
"Ako sa učí vonku?"
"Ako sa učí vonku?" – presne túto otázku si položili žiaci zo zadných lavíc, keď sa jedného dňa ozvalo: "Nepôjdeme sa učiť von?" Zdanlivo jednoduchý nápad sa stal impulzom pre nový školský projekt, ktorý má ambíciu meniť spôsob, akým sa učíme.
Škola sa rozhodla otvoriť nielen okná tried, ale aj mysle. Cieľom projektu je preskúmať možnosti outdoorového vzdelávania a priniesť do vyučovania viac pohybu, zážitkov a praktických skúseností. Projekt spája žiakov aj učiteľov, ktorí chcú spoločne hľadať nové metódy a formy učenia v prírodnom prostredí.
Pred nami sú dva hlavné ciele. Prvým je získať konkrétne poznatky, zručnosti a príklady dobrej praxe v oblasti učenia vonku. Druhým je zapojiť žiakov do tvorby a realizácie outdoorových aktivít, ktoré by mohli nahradiť prestávkovú nudu. Výsledkom má byť osem nových prestávkových aktivít, otvorené hodiny s využitím učenia v prírode a tri celoškolské podujatia.
V máji 2026 sa dvanásť žiakov spolu s učiteľmi vyberie do fínskeho Siuntia, kde sa budú učiť od školy s dlhoročnou tradíciou outdoorového vzdelávania. Spoločne s fínskymi rovesníkmi budú navrhovať aktivity a sledovať konkrétne vyučovacie hodiny v teréne.
Projekt pokračuje aj v školskom roku 2026/27. Na jeseň čaká ďalšiu skupinu žiakov návšteva partnerskej školy v Česku. Dve učiteľky sa zároveň zúčastnia metodického kurzu, kde si outdoorové aktivity vyskúšajú na vlastnej koži. Po návrate ich otestujú priamo na hodinách so svojimi žiakmi.
Školu čaká veľa práce, ale aj množstvo príležitostí objavovať nové spôsoby učenia, zažiť spoločné chvíle a vytvoriť zážitky, na ktoré sa nezabúda. Presne o tom je program Erasmus+ a presne o tom je aj projekt Ako sa učí vonku.